S rozumom v koncoch

Asociál, ktorý je momentálne vo väzbe za extrémizmus, podnecovanie, kyberšikanu a pod. /teda nie za kritiku Izraela ako sa to snaží on a jeho pár fanúšikov podsúvať /, v jednom zo svojich telefonátov odkázal, že vyjde von video ako sa dajú požičať Protokoly sionskych mudrcov, kvôli ktorým je on vo väzbe.

D.B teda najprv tvrdil, že je vo väzbe kvôli propagácii knihy Židokracia od už odsúdeného M.M.. Keď autora knihy Židokracia odsúdili, prešiel DB k tomu, že je súdený za šírenie knihy Protokoly Sionských Mudrcov plus teda že vlastne je zavretý len za kritiku Izraela čo usilovne šíri jeho nový admin a predajca digitálneho zlata R.K. Viem, že jeho fans nepresvedčím, oni sú rovnaký fanatici ako Matovičovi voliči, ale nie DB nesedí za kritiku Izraela alebo sionizmu čo sa snaží natlačiť do hlavy svojim sledovateľom. Mimochodom ten istý naratív sa snaží presadzovať aj smerácka „elita“ Blaha a istá teta ktorá sa neoprávnene titulovala a nechávala titulovať ako ústavna právnička istá J.Lašákova, ktorá ako poslanec EP má z nejakého dôvodu problém uverejniť svoj životopis.

Ale, poďme k veci, teda k Protokolom a ich požičaniu. Trvalo to dosť dlho, priemerný fanúšik DB nevie kde je knižnica, až sa na túto neľahkú úlohu vydal ujo novinár Kapusta, presne ten ktorý ho rozvážal po Bratislave po tom čo ho smeráci priviezli vládnym špeciálom a zabezpečili mu ubytovanie.

Mimochodom Kaliňák, ktorý sa ako minister obrany nemá absolútne čo angažovať  v takejto téme, sa tiež odvolal na uja Kapustu a nezabudol dodať že uvedené knihy sa dali normálne kúpiť v Martinuse a Panta Rhei

Kapusta sa však pred samotnou návštevou knižnice zabudol pripraviť a tak to nakoniec aj dopadlo, chcel ukázať ako sa dajú protokoly požičať a pritom si ako sa vraví strelil do nohy.

Jedna z kníh ktorú si požičal ma názov „Kniežatá zloby“ čo síce sú Protokoly pod iným názvom, vydané v roku 1991 vyd.Agres, avšak za toto vydanie Protokolov bol je vydavateľ súdený. Súd nedospel ku koncu, kvôli úmrtiu obvineného, ale v súvislosti z DB je podstatné pri tomto vydaní, ktoré sa dá vypožičať, a aj zakúpiť občas v antikvariátoch to, že ich vydavateľ bol obvinený a súdený za ich vydanie a rozširovanie. Takže áno, požičať si ich môžete, ale čisto len na štúdijne účelu, nie na ich rozširovanie. Knižnice sú plné kníh z čias Slovenského štátu a skôr, ktoré sa dajú požičať za účelom štúdia, bádania, ale ich vydanie v súčasnej dobe nie je možné a ich šírenie by bolo trestné.

Druhá kniha ktorú si ujo Kapusta požičal sa volá „Protokoly Sionských Mudrcov“ a pozor podnadpis nespomenul lebo znie „pravda nebo podvrh“ a jedná sa o knihu poľského autora Janusza Tabira, a áno, aj v tejto knihe sú uverejnené Protokoly, avšak za účelom dokázať opak toho, čo sa snaží presvedčiť DB svojich fans. Tabzir totiž vo svojej knihe venovanej protokolom dokazuje okrem toho že sú podvod aj to, že sa jedná o propagáciu antisemitizmu, takže ujo Kapusta Bombicovi veľmi neposlúžil.

Tazbir vo svojej knihe analyzuje vznik, šírenie, ideový rámec a odhalenie tohto pamfletu ako historického falzifikátu, pričom jeho výklad je podložený rozsiahlym súborom archívnych, literárnych a sekundárnych zdrojov. Dielo vzniklo v prostredí rastúcej dostupnosti západných a ruských archívov, čo umožnilo historikom podrobnejšie analyzovať pôvod samotných „Protokolov sionských mudrcov“ aj súvisiace procesy v cárskom Rusku. Publikácia bola určená najmä odbornej verejnosti, študentom spoločenských vied, žurnalistom a všetkým záujemcom o problematiku dnešných i historických dezinformácií a „fake news“

Podrobná časť knihy je venovaná odhaleniu písomného plagiátu. Tazbir rozoberá, ako v roku 1921 britský novinár Filip Graves v sérii článkov pre denník The Times jednoznačne dokázal, že jadro protokolov je prevzaté z politickej satiry Mauricea Jolyho „Dialogue aux Enfers entre Machiavel et Montesquieu“ (Dialóg v pekle medzi Machiavellim a Montesquieuom, Brusel 1864). Tazbir ide do detailov, keď porovnáva konkrétne časti textu s originálom: viac ako 40 % obsahu protokolov je priamy odpis Jolyho textu, pričom mená postáv a pôvodná téma bola nahradená „židovskou svetovládou“.

Podľa Tazbira ide o nástroj šírenia antisemitizmu, ktorý bol prijatý najskôr monarchistickou a ultrakonzervatívnou elitou v Rusku, následne ho prevzali nemeckí nacionalisti, nacistická propaganda a v medzivojnových rokoch masovo šírený i v USA, kde jeho publikáciu financoval Henry Ford prostredníctvom svojho časopisu The Dearborn Independent.

Tazbir dokumentuje právne aj spoločenské spory okolo textu, napríklad známy bernský súdny proces (1935–1937) vo Švajčiarsku, kde súd uznal „Protokoly“ ako podvod, aj keď v mnohých krajinách ich status nebol nikdy právne zrovnaný.

Kniha získala vysoké hodnotenia v akademických kruhoch a je pravidelne citovaná v literatúre zameranej na boj proti antisemitizmu, politickej propagande a historickým manipuláciám. Recenzenti oceňujú objektivitu, dôslednosť a schopnosť vysvetliť komplexné historické fakty aj laikovi. Zároveň si všimli, že text je určený najmä študovanému čitateľovi, vyžadujúcemu základné orientovanie sa v histórii moderného antisemitizmu a propagandy.

Takže, „novinár“ Kapusta ktorý chcel dokázať ako sa dajú protokoly voľne požičať si požičal knihu ktorá dokazuje že protokoly sú antisemitská propaganda + knihu protokolov za ktoré bol jej vydavateľ súdený za propagáciu antisemitizmu.

Skvelá práca pán Kapusta. Gratulujem

Záverom.

Keďže som si z neho robil srandu, Bombicov admin, Richard K sa musel vybrať nakoniec do knižnice sám osobne /hádam s toho nemá traumu/ a podarilo sa mu vypožičať vydanie Protokolov zo Slovenského štátu z roku 1939 a nezabudol sa pochváliť, že si ich naskenoval..tak dúfam že dá tie scany verejne k dispozícii aby mohol ísť robiť spolubývajúceho svojmu idolu z pivnice